Adam Šindler: Pohovor

Gay povídka: Pohovor

„Preukaz mi potom nezabudnite vrátiť,“ dodáva recepčný.

Nie hotelový, ale firemný. Nejdem si totiž užívať relax s proseccom k hotelovému bazénu, ale idem na pohovor.

Divné to slovo nie? Pohovor. V žiadnom inom kontexte sa nepoužíva, pokiaľ ideš na pohovor, je to vždy k práci. Nejdeš na pohovor k rodičom ani nejdeš na pohovor s kamošmi do krčmy.

Ja neviem, mne to pripadá ako dosť nepriateľské slovo. Pohovor. Ako niekoho si podať. Teraz si ťa pekne podám na tom pohovore! Grilovanie, vypočúvanie, hľadanie medzier a nedostatkov, to je jednoducho pohovor. Nič príjemné jednoducho, nič priateľské, nič pozitívne, aj keď sa tam všetci strašne usmievajú.

Moc je na ich strane. Oni o tebe rozhodujú, nie ty. Preto musíš podstúpiť pohovor ako poslušný subík. Tváriť sa strašne zaujato, pozitívne, flexibilne. Reagovať, ako sa očakáva. Vlastne sa predávaš ako tá suka, akurát na nich nevystrkuješ dieru.

Sadám si do kresielka pri výťahu a čakám, až si ma vyzdvihne personalistka. Vždy majú dosť času, nikdy neprídu včas. To je súčasťou rituálu, nechať ťa pekne podusiť a ukázať ti, kto je tu pánom a vládcom.

Počítam s tým, kašlem na to, vôbec ma to nevzrušuje. Zapínam si Grindr, chcem vedieť, či tu sú nejaký fešný budúci kolegovia. Že by som sa prípadne mohol na niekoho tešiť.

No určite! Čierny profil, čierny profil, fotka banánu a konečne jeden s fotkou, taký roztomilý cukríček, riedke strnisko a riedke fúzy. Milujem tieto tipy! Fakt, že áno. No a to je všetko v tomto podniku. Ponuka zatiaľ slabá.

Mal by som sa opýtať, či v rámci benefitov ponúkajú tiež nejakých šukateľných kolegov, akože máš nárok raz za mesiac ho opichať. Hneď by som to vymenil za multišportku. No  jasné, už zase nemyslím na nič iné, som strašný. Na druhú stranu zas neprepadám stresu a som dobre naladený. Pozitívne motivovaný! Na pohovor!

"Dobrý deň, Kolárová, ospravedlňujem sa za zdržanie," vychádza z výťahu celkom sympatické mladé dievča.

Ideme dlhými a kľukatými chodbami a pri tom prebieha zdvorilostný small talk, ako sa išlo, ako to tam majú pekné, ale pod povrchom ležérnej žoviality sa snažím spracovať maximum informácií! Aké veľké a svetlé tam majú kancle, po koľkých sedia v jednom kanci, čo tam je za kávovar a čo je tam typovo za ľudí.

S tými ľuďmi je to úplne kľúčové, pritom sa to nikdy nerieši. Na pohovoroch sa skoro nikdy nedozvieš s kým budeš pracovať, s kým budeš v tíme, kto ti bude ovplyvňovať väčšinu tvojho nasledujúceho života. Pritom je v podstate jedno akú prácu robíš, ale už nie je jedno s kým ju robíš. A to je vždy lotéria.

Vyfasuješ kancel plný paničiek v papučiach za horizontom alebo dôležitého paka, ktorý si každý obed k vedľajšiemu stolu prinesie krabičku od Vietnamcov. Tie najzásadnejšie veci ti jednoducho až do nástupu taja a je to nefér. Preto je dobré si o to jednoducho povedať, než sa definitívne rozhodneš.

"Prečo odchádzate zo svojho súčasného miesta?" pýta sa riaditeľka odboru v zasadačke, kam ma personalistka Kolárová pred chvíľkou doviedla.

Vždy sa ťa každý spýta, prečo odchádzaš a sám snáď neverí tomu, že povieš pravdu. Že ťa ten debil šéf už totálne serie, že ti zoškrtali ročný bonus a že si v poslednom roku začali vymýšľať také pičoviny, že to už nemáš zapotrebné.

"Po toľkých rokoch už potrebujem zmenu, chcem sa kariérne posunúť a naučiť sa zase niečo nové," opakujem po stopäťdesiaty krát. Všetci sa chápavo usmievajú a tvária sa, že som odpovedal správne.

Odpovedal som ako každý účastník výberového konania. Vágne, trápne, nepravdivo. No však - výberové konanie! Ďalšie úplne šialené slovné spojenie. Nesympatické a nepriateľské. Konanie! To je ako exekúcia. Súdne konanie, správne konanie … nikdy z toho nevyjde nič príjemné.

A výberové? To potom poznám už len klobásy alebo párky. Nič iné výberové. Vyberiem si ťa, aby sme ťa do pár rokov vyhodili. Asi tak nejako.

Avšak bacha, teraz sa niečo deje!

"Kolega sa trochu oneskoril, ale prizvali sme ho tiež, pretože o tej agende teraz vie najviac," informuje riaditeľka.

K nášmu stolu sadá cukríček s riedkymi fúzikmi! To je husté! Teraz už je to istá lotéria! Buď sa mu budem páčiť alebo nie. Keď nie, som odpísaný. Keď áno, som odpísaný tiež. Dve buzny v jednom kolektíve, to nefunguje. Nikdy som poriadne nepochopil prečo, ale je tam rivalita, predháňanie sa, intrigy a ohováranie.

Každý má navyše pocit, že dvaja teplí si predsa musia rozumieť a mali by sa kamarátiť. No tak to jednoducho vôbec nie je.

Usmievam sa na cukríčka a snažím sa preniknúť hlboko do jeho očí, aby som dokázal odhadnúť, aký to je tip a čo od neho môžem čakať. Zatiaľ vystupuje celkom priateľsky, snáď sú šance.

"Tu Tomáš by potom prípadne bol vašim nadriadeným," počúvam úplne omráčene ďalšie slová personalistky.

Čože? Tomáš? Veď je najmenej o pätnásť rokov mladší? Mal v profile top alebo bottom? No to je perverzné. Cukríček s riedkymi fúzami mi má poslušne húliť vtáka a nie mi šéfovať!

Cítim, že je to vopred stratené, do tohoto nemôžem ísť, to bude mega prúser. A presne o tom som hovoril pred chvíľou. Každý sa zaoberá nejakou povrchnou pracovnou šupkou, ale ľudské jadro sa vôbec nerieši.

Ako si má postarší aktív nechať šéfovať od mladého pasíva? Na to vôbec v personalistických príručkách nemyslia! A tu pritom dôjde k úplne zásadnej situácii!

Chvíľu ešte premýšľam, či by som dokázal cukríčka zároveň šukať a zároveň počúvať a dochádza mi, že absolútne nie. Tento job musím odpískať už v zárodku. To platí, to je svätá pravda.

"Veľmi ďakujeme a do konca týždňa vám dáme vedieť."

Vraciam návštevnícky preukaz v súlade s inštrukciami a mám pocit, že táto misia je vopred stratená. No čo, budú iný. Trochu si vyčítam, že som zapol ten Grindr, ale zas mám aspoň vopred jasno.

Idem po schodoch do podzemných garáží a mierim k svojmu autu.

"Je ti jasné, že ťa nevezmeme," počujem za chrbtom Tomášov hlas.

"Je mi to jasné," nestíham byť ani prekvapený a až potom sa otočím.

Stojí tam, s nejakými doskami a je strašne roztomilý. Je to ako z filmu.

"Vieš, že ti nemôžem šéfovať, keď ma budeš pichať?"

"Viem, je to trochu stereotyp, ale čo narobíme, že," škerím sa, pretože táto priamočiarosť ma vždy strašne baví, "počkaj, ja ťa budem pichať?"

„Už to tak vyzerá, si totiž neskutočne sexy,“ blíži sa ku mne.

Tak tento týpek sa s tým teda nepára. Ústa mám od ucha k uchu, toto nevymyslíš, to sa jednoducho môže len stať.

"No je pravda, že ty si tiež dosť sexy," nezostávam pozadu a približujem sa k nemu veľmi natesno, "veď ani neviem, o čom sme sa bavili, ako som ti stále pozeral do očí."

„Blbé je, že na tú pozíciu by si sa inak dosť hodil,“ dodáva a v očiach čítam, ako si to užíva. Ako si ma podáva, ako je na koni.

Toto ma dostáva do varu, pretože moje dominantné samčie senzory vyhlasujú červený kód a túžba skrotiť tohto mierne škodoradostného a ironického týpka začína nadobúdať nekontrolovateľné hodnoty.

"V tom prípade by som sa dôkladne postaral o to, aby si si týždeň nemohol poriadne sadnúť."

Jasným, rýchlym a úplne dôrazným úchopom zatínam svoju ľavačku do jeho pevnej polovičky, až  sa zakolíše a urobí pol krok smerom ku mne. Sme už úplne nalepený k sebe, len si konečne dať pusu.

„Vieš, že by to nefungovalo. Môžeš si vybrať - buď miesto alebo mrdanie,” povie s tak nadržaným tónom, že úplne jasne viem, čo chcem viac.

Nezadržateľne tvrdnem a ukazovákom pravačky prejdem po nedočkavej hrči, ktorá sa práve vyrysovala naľavo od jeho rázporku.

Prižmúri oči a neznateľne si povzdychne. Erotické napätie by z fleku mohlo rozsvietiť celé tieto garáže ako na vianoce. Som pripravený na mieste obetovať multišportku, príspevok na dôchodok a dokonca aj ročný bonus, len aby som tomuto nadržanému samčekovi mohol poriadne prevetrať dieru.

"Myslím, že mám vybrané."

Prekonávam posledný hraničný bod medzi jeho a mojou pusou a vášnivo ochutnávam jeho jazyk. Jeho rázporok sa trúfalo až drzo vzdúva a o mojom ani nehovorím, to je erekčný masaker, ktorý hrozí pretrhnutím teraz už silne zmáčaných nohavíc.

„Tak snáď ma najskôr pozveš na večeru,“ nečakane sa odlepí od mojich oslintaných pier.

"Postupujem do druhého kola?" tie jeho originálne reakcie ma fakt bavia.

Otáča sa na podpätku a ešte než nasmeruje svoje riedke fúzy k výťahom na konci garáží, maškrtne sa na mňa zadíva.

Zarazene sledujem, ako sa vzďaľuje a dáva si sakra pozor, aby jeho chtivý zadok vyzeral pri každom kroku úplne dokonale. To je ako čo?

Počkaj, kam ideš? Čo to má znamenať? Chce sa mi naňho kričať, ale nezmôžem sa na nič.

"Do konca týždňa ti dám vedieť," počujem ešte, než zmizne vo dverách výťahu.

Líbila se Ti povídka? Dej lajk nebo ji sdílej. Chceš náš blog podpořit? Zvaž dobrovolný příspěvek. Díky!