Lesný krúžok
Poznáš to, nie? Odchádzaš z práce a medzi nohami ti hučí, až to bolí. Pichal by si, až by si plakal a doma iba otravná stará, ktorá apaticky sedí pri káve a zaujíma ju len nový diel Nemocnice.
Vôbec sa ti za ňou nechce, ale musíš vyzdvihnúť dcéru z baletu a syna z družiny. Ideš na parkovisko k autu, stretávaš jedného pekného samca za druhým a predstavuješ si, aké by to bolo super rozopnúť mu rázporok, zakľaknúť a poriadne mu vyfajčiť jeho tvrdý vták s pekným, lesklým žaluďom.
Do toho ti volá šéf! Je to desať minút, čo si vypadol z kancelárie a on zase otravuje s nejakou totálnou pičovinou, čo sa môže pokojne vyriešiť zajtra. Nevezmeš to, len stlmíš zvonenie. V rozkroku máš aj naďalej nepríjemné pnutie a stále väčšiu chuť sa poriadne vystriekať niekomu do krku. Obrie gule ťa tlačia, pretože sú napumpované nadržanosťou a tak si ich musíš nenápadne napraviť v trenkách, aby aspoň na chvíľu prestali bolieť takou tou zvláštnou nebolesťou.
Teraz ľutuješ, že si si ho nevyhonil po obede v práci na hajzli ako vždy, pretože ten tlak nadržanosti sa už nedá vydržať. Premýšľaš, že cestou niekde zastavíš pri lese a uľavíš si v aute pri tom videu, ako tam traja mrdajú jedného frajera a postriekajú mu jeho do červena vymrdanú dieru.
Pri týchto predstavách ti začne znova tvrdnúť vták a nenápadne sa pozrieš na hodinky, ako si na tom s časom. No, pri troche šťastia, keď nebude kolóna, by si nejakých desať, pätnásť, minút mohol ušetriť. Možno dvadsať, keď na to šliapneš.
Vták sa znova španuje a sotva sa ti vojde do rozkroku. Bolestivá hrča pod pásom sa vzdúva a ty sa vydesene rozhliadaš okolo, či to niekto nevidí. Zúfalo to potrebuješ a tak víťazí variant zastávka pri lese, balet nebalet. Dcéra, keď tak chvíľu počká, aj tak jej to prezliekanie vždy trvá večnosť.
Tak presne v takom stave som teraz ja. Neskutočne nadržaný s rastúcim vtákom uväzneným v látke, čo sa mu vôbec nepáči. Mám pocit, že začne striekať hneď, ako vystrčí svoj nedočkavý žaluď z treniek von. Je rozhodnuté, zastavím sa pri lesíku, čo je päť minút pred baletnou školou.
Hneď mám lepšiu náladu, telom sa rozlieva adrenalín, štartujem. Snažím sa ísť svižne, našťastie to dnes celkom ide, to je tých dvadsať minút k dobru. Ísť o trochu neskôr, už sa to nebude dať. Nedočkavo sa vrtím v sedačke a najradšej by som si ho vybral už teraz, pri čakaní na zelenú.
Tu na tej križovatke je to vždy na piču, čaká sa tu fakt dlho. Ľaváčkou pomaly rozopínam rázporok a jedným prstom siahnem dovnútra. Trenírky sú na leme mokré, už slintá. Prejdem po žaludi prstom a rozotriem to po ňom, je to tak príjemné. Znova tvrdnem a už sa snaží predrať von. Nechávam to tak, ale rozhliadam sa, či ma niekto nevidí.
Našťastie si každý hľadí svojho, tak som teda za frajera, nechávam vtáka trčať z nohavíc a idem ďalej. Je to vzrušujúce. Už nemyslím na nič iné, len tam už dôjsť a urobiť sa. Budem čakať v aute, alebo si zaleziem do lesíka a vyhoním si ho vonku?
Teraz vôbec neviem. V aute je to asi bezpečnejšie, ale vonku zase lákavejšie. Vystaviť sa so svojim nadržaným vtákom na čerstvom vzduchu, nechať sa hladkať vetríkom po holom zadku. Áno, skúsim vyliezť von a uvidím.
Nakoniec som tu! Aký mám čas? Dobrý! Parkujem na tráve pri ceste za zastávkou autobusu a nemôžem sa dočkať. Vták schovávam späť do nohavíc, ale zips už nezapínam. Už o chvíľu ho predsa zase vyberám.
Nedočkavo miznem v lesíku a hľadám nejaké vhodné miesto. Chodia tu so psami alebo na prechádzky s kočíkmi, tak aby som mal aspoň chvíľu súkromie. Hľadám teda nejaký krík, ale nič úplne vhodné to nie je. Nemám sa vrátiť k variantu auto? Nemôžem tu pol hodiny hľadať miesto na honenie.
Rozhodujem sa, že ešte skúsim prejsť pár metrov. Predsa len tá chuť vystriekať sa vonku je silná. Medzi nohamimi hučí stále viac, nedá sa to už ovládnuť. Musím sa už urobiť!
Nakoniec nájdem super miesto. Pás nízkych, hustých smrekov, síce pri ceste, ale schovám sa v nich úplne s prehľadom.
Ešte sa rozhliadam do všetkých strán, ale už si sťahujem nohavice ku kolenám a konečne ho vyslobodzujem. Je tak ťažký, tak nadržaný a tak nedočkavý. Okamžite sa stavia do pozoru, nemusím vôbec nič robiť.
Drzo trčí nahor, je tvrdý a pulzuje v ňom chtíč a túžba po striekaní. Pľujem zhora na žaluď a trefa! Mám skvelý tréning. Začínam honiť. Pekne pomaly, je to úžasné. Nasliním si znova trochu ruku a teraz je to honenie zase o kúsok príjemnejšie.
Áaa, paráda! Prehrabujem si gule a cítim, ako pohyb predkožky cez sčervenaný žaluď robí dobre celému môjmu telu. Vták ešte viac tvrdne, je prekrvený ako nikdy. Nemá cenu ani púšťať video, pretože aj bez toho budem za chvíľu. Len si to ešte chcem chvíľu užívať, je to tak príjemné.
Ty vole, čo je? Kúsok od môjho úkrytu zastavuje auto. To snáď nie, to mám ako po honení ? Už mi chýba iba pár ťahov a budem! No do riti …
Naťahujem hlavu cez vetvičky, aby som zistil, čo sa vlastne deje.
No fakt že áno. Nejaký otrava sa musí prisrať práve sem! A práve teraz, keď mám rozbehnuté. Nemám to ja smolu? Schovávam smutne vtáka späť, čo vôbec nejde a jemu sa absolútne nechce.
Čo tu ten týpek v tom aute vlastne robí? Prišiel venčiť psa?
Žiadneho nevidím. Vypína motor a čumí do mobilu. Ach, práve teraz! Musím sa vrátiť a dorobiť sa v aute, ale už teraz viem, že to jednoducho nebude ono! Honikaz jeden!
Zmäknutý vták sa mi už do rázporku vojde a ja ľahko nasrano hľadám cestu zo stromčekov von. Lenže si niečo všimnem. Periférne, ako som otočil hlavu smerom k môjmu autu, som niečo zahliadol. Niečo veľmi známeho, pohyby tiel na displeji mobilu. On čumí na porno! On prišiel honiť!
"Ty si začal bezo mňa?"
Ani nestíham spracovávať informácie, jednoducho zrazu sa tu zozadu objavil ďalší týpek, otvára dvere auta a sadá si na miesto spolujazdca.
No to je masaker! Oni sa tu schádzajú, aby si fajčili čuráky! Aspoň máme jasno páni, že?
Ty vole, čo mám teraz robiť? Sám mám rozhoneného vtáka, som nasraný a nevystriekaný, potrebujem o chvíľu ísť do tej posratej družiny alebo kam a tu si budú dvaja chlapi užívať?
Som totálne v prdeli. Jedna moja časť velí, aby som to tu dnes odpískal a išiel, ale tá druhá, nadržaná a zvedavá mi nedovolí pohnúť sa z miesta.
Chlapi si práve začali rozopínať rozkroky. Veľmi toho nevidím, pretože stojím blbo, ďalej v lesíku, ale vyzerá to, že si krížom honia vtákov. Každý tomu druhému. Potrebujem ísť bližšie.
Áno, presne, sú tam rozčapený, nohavice pri kolenách a pekne si ich navzájom honia.
No ale teraz už vidím zase guľové! Spolujazdec sa ohýba k rozkroku vodiča a tým mi chrbtom blokuje výhľad. Ide mu ho fajčiť.
To je husté! Nikdy som nič podobné nevidel a nezažil. To je sen toto! Môj vták rastie, už sa ho ani nesnažím napchať dovnútra, nechávam ho luftovať a sledujem ako zas stvrdol a drzo trčí do ihličia. Cha, chá, ono sa to rýmuje! ;-)
"Čo tu špehuješ?" spolujazdec sťahuje okienko a kričí na mňa.
Robí sa mi zle, neviem, ako ma mohli vidieť. Poplašene sa rozhliadam okolo seba, trochu červeniem, v ruke stále tvrdý vták.
"Poďte von, chlapi, mám tu super miesto," neviem, kde sa to vo mne berie, ale hrám vabank. Všetko alebo nič!
Spolujazdec sa otočí na vodiča, ten prikývne a obaja lezú z auta, vtáky vonku, nohavice stále pri kolenách.
Celý sa trasiem, ale za pár sekúnd už stojíme v kruhu na mojom ihrisku medzi smrečkami a ja sa nemôžem vynadívať na dva tvrdé vtáky vedľa mňa.
Začíname si na nich siahať, honiť a ja to potom absolútne nevydržím a kľaknem.
Ládujem si do pusy na striedačku oba ich vtáky, chcel by som ich oba naraz, ale majú obrie žalude a obaja sa tam jednoducho nezmestia.
Oni stojaj, nič nehovoria, ale nechávajú sa obslúžiť, pulzujúce vtáky kamenné, žily naakumulované, tak snáď sa im to páči.
Mne sa to páči veľmi, stíham pri tom honiť. Ale keby ste vedeli, ako im ty vtáky krásne voňajú! To sa nedá popísať.
"Ty vole, počkaj ešte chvíľu, už budem," hovorí vodič.
Vstávam, chvíľu len tak honíme, prezerám si naše tri vtáky v našom lesnom krúžku. Lesný krúžok! Dobrý nápad! To zavedieme. ;-)
Teraz si kľakli oni! Starajú sa mi o vtáka a už dlho mi ho tak dobre niekto nefajal. Úplne presne ako to mám rád, ani veľmi silno, ani veľmi jemne.
Guľe sa mi zvierajú, vták je vyšpanovaný a ich fajka je jednoducho fantastická. Už to na mňa ide.
„Už budem,“ zašepkám a trochu ma to teraz serie, pretože by som to rád robil celý večer toto.
Obaja sa dvíhajú a všetci traja v našom lesnom krúžku honíme. Ruky kmitajú, gule poskakujú a žalude rytmicky vystrkujú svoje ružové tváre.
Prvý striekam ja. Lieta to zo mňa tak, že musím trochu ustúpiť, aby som im neostriakl handry. Podlamujú sa mi kolená. Toľko výstrekov som u seba ešte nikdy nevidel.
Oni tiež nie, omámene sledujú, moje brutálne striekanie a skoro zároveň spolu zo seba pumpujú biele čiary čerstvej mrdky.
Sme trochu zadýchaný, ale šťastne vystriekaný, spolujazdec sa na mňa dokonca usmieva.
“Máš pekného vtáka,” hovorí vodič, “dáš mi číslo?”
„Dám,“ som nadšený, že to má taký skvelý vývoj.
"Ako si ťa mám uložiť?" pýta sa.
“Lesný krúžok?”
"Lesný krúžok," smejú sa.
Som dobrý!
Oklepávame zmäknuté vtáky a len veľmi neradi ich zatvárame späť do trenkového väzenia. Už aby som ho mohol zase vytiahnuť!
No ty vole prúser! Balet, družina, stará ma zabije!
V zhone mávnem na chlapov a bežím k svojmu autu. V rýchlosti vytáčam číslo dcéry, ale aj tak mi to nakoniec nedá, aby som si ich ešte pri otáčaní neprehliadol a teším sa na ďalší Lesný krúžok.
Líbila se Ti povídka? Dej lajk nebo ji sdílej. Chceš náš blog podpořit? Zvaž dobrovolný příspěvek. Díky!
Comentarios