Citlivka
Sedím v autobuse a zapínam Grindr. To napokon robievam celkom často, pretože som jednoducho zvedavý. Kde sú akí chlapi, či mi napríklad nenapíše nejaký fajn týpek alebo nepošle sexy fotku s pekným vtákom. Skrátka nevinná virtuálna zábava. Nikomu nič nesľubujem, nič neponúkam.
"Chceš vyfajčiť?"
Prázdny profil, jasný odkaz. Na prvú dobrú túto myšlienku zamietam, ale váľa sa mi ďalej v hlave a odmieta sa stratiť. Idem od zubára, zvyšok dňa už mám voľno a predstava rýchleho vystriekania je lákáva.
„Ok. Ako vyzeráš?” píšem rovno k veci, potom, čo som si vnútorne odsúhlasil, že to chcem skúsiť. Čierne profily sú nevyspytateľné. Že sa za nimi schováva obluda je síce pravdepodobnejšie, ale nie je to pravidlo.
"Ukáž výbavu," píše v druhej vete, zatiaľ čo si prezerám jednu z troch fotiek, čo poslal. Sympatický, mladý chlapec, o nejakých päť, sedem rokov mladší.
Môj záujem rastie. Posielam teda fotky vtáka a dúfam, že sa mu bude páčiť.
"Pekný, koľko meria?"
Neznášam túto otázku! Vidíš peknú výbavu, tak na čo ešte rozmery? Máš nejaké centimetrové hranice alebo čo? Panikárim v strachu, že ma odmietne. Práve, keď už sa na to nalaďujem a v boxerkách sa objavujú prvé škvrny od môjho vlhnúceho vtáka.
"Normál, európsky priemer," neviem, ktorá odpoveď je správna. Niekto chce fajčiť malé, niekto zase veľké. Kto sa v tom má vyznať, ako sa komu trafiť do preferencií?
„Ok. Máš teraz čas?”
Už teraz? To som nečakal teda, ten sa s tým nepára. Opäť prichádza vnútorný boj. Často je lepšie žiť iba s tou predstavou, že sa to stane, než to fakt urobiť. Mám chuť sa z toho vykecať. Povedať, že teraz nemám čas, alebo že sa dohodneme na inokedy. Čo prakticky znamená “serem na teba“, pretože na Grindre platí: buď teraz alebo nikdy.
„Mám. Kde sa chceš stretnúť?” píšem nakoniec osudovú vetu po zvážení všetkých pre a proti.
"Príď za mnou do práce, obchod na Chodove."
No do riti, to sa budem musieť vrátiť! Samozrejme, že už som prešiel pár staníc odkedy, čo si s ním píšem! Má to vôbec cenu? A prichádza ďalšia vlna pochybností, či vôbec do tejto akcie ísť. Nebude lepšie za chvíľu vystúpiť, prísť domov a v pokoji si ho vyhoniť?
Tá predstava ma ale dnes nijako neláka. Jednoducho som naladený na akciu. Už som sa vlastne rozhodol, iba mi to ešte nedochádza.
"Dobre a kde ťa nájdem?"
„Predávam v obchode W&W. Vezmi si nejaké oblečenie a choď si ho vyskúšať do úplne poslednej kabínky vľavo. Ja tam za tebou potom prídem.”
Čože?! Fajka v skúšobnej kabínke? Za bieleho dňa? Za prevádzky? No ty vole! Hlavu ovláda zdesenie a panika, ale vták vie svoje. Spoľahlivo začína v nohaviciach tvrdnúť. Je rozhodnuté.
Akurát musím vystúpiť a vrátiť sa!
Predstava, že výstrek je na dosah vo mne vyvoláva búrku nadržanosti. V úde pulzuje a mokrá škvrna už presakuje cez kraťasy na povrch. Hanblivo sa rozhliadam, či to nikto nevidí. Hučanie v kláde je jediný zvuk, ktorý je vidieť.
"Som tu," vchádzam do predajne, trocha roztrasený a oči po ňom pátrajú. Stojí za pokladňou a pozerá do mobilu. Potom zdvihne zrak a rýchlo ho upiera späť k telefónu v ruke. Zdá sa, že v obchode nikto nie je.
Vyzerá rovnako dobre ako na fotke. Bezmyšlienkovito beriem z stojanov nejaké plavky v zľave a mierim do kabínky. Na poslednú chvíľu sa za ním otáčam, stále pozerá do mobilu. Úplne nenápadný.
Starostlivo zaťahujem záves poslednej kabínky vľavo. Sťahujem kraťasy a vyberám ho. Na špičke je mazľavý. Roztieram to po žaludi, tvrdne mi ešte viac. Som napnutý, ako špagát. Čakám, čo sa bude ďalej diať. Pohonkávam.
Záves sa zachveje, objaví sa malá medzera a v nej jeho hlava. Uff. Uľaví sa mi a zároveň ma zaleje vlna vzrušenia. Vták mi stojí ako stožiar.
„Čau,“ vkĺzne dovnútra a zakľakne.
Vo chvíli, keď si ho strčí do pusy, podlomia sa mi kolená. Moja kláda je u neho ako v perinke. Nádherne dlho fajčí, vychutnáva si každý pohyb. Zároveň mi ťahá gule. Chce sa mi nahlas stonať, ale netrúfnem si, tak len tlmene funím.
Pero mi tvrdne a je parádne rozdráždené. Začínam prirážať, on drží. Suniem mu ho do krku, drží a v tvári červenie. Občas sa zakucká, ako sa snaží chytiť dych. Nechávam ho, ale len na chvíľu a potom ho znova tlačím až dozadu za mandle. Držím ho pritom za hlavu, aby mi neuhol. Drží a mastí si svojho. Ani som si nevšimol, kedy ho stihol vybrať.
Ide to na mňa, to už je nevyhnutné. Ešte chvíľu si chcem užiť jeho parádnu fajku, ale sú to už posledné sekundy. V úde mi pulzuje, sťahujem polovičky a chystám sa mu vystriekať hrdlo.
"Do pusy nie," na poslednú chvíľu sa zľakne.
“Drž hubu!”
Teraz bude robiť problémy? To ani náhodou! Beriem ho pod bradou, a znova sa borím kamsi k jeho mandliam. A už to ide! Napínam sa a cítim, ako prvá dávka končí v jeho krku. Ešte trochu prirážam, ale je to prakticky už zbytočné, orgazmická vlna pumpuje v rýchlych výstrekoch dávky mrdky do jeho pusy.
Striekam neskutočne dlho, nehonil som najmenej dva týždne. On drží a ja ho uznalo potľapkám po červených lícach. Veľmi šikovný!
Len čo ho vytiahnem, dvíha sa a uteká kamsi dozadu, aby môj drahocenný genetický materiál vypľul. Skončí to niekde v odpade, taká škoda.
Zapínam si nohavice a cítim sa ako kráľ. Miznem z kabínky aj obchodu a chlapca nikde nie vidno. Asi to ešte niekde pľuje von a vyplachuje si ústa. Trochu citlivka nie?
Bez ľútosti
Idem prvým autobusom zase späť, krásne vyprázdnený a spokojný, ako sa mi nakoniec zadarilo. Sebaisto sa rozhliadam po ľuďoch okolo a som na seba pýši akého odhodlaného samca som v sebe objavil.
Plahočíte sa z práce alebo bohviekam, zatiaľ čo ja som si krásne vyprázdnil gule, chválim sa v duchu a v myšlienkach som stále ešte v skúšobnej kabínke. Vlastne by som si to dal znova, dosť solídne ma to nabudilo.
"Milan, čo tu robíš?" počujem povedomý hlas, práve pri vystupovaní. Otáčam sa a zo sedačky sa dvíha Martin, jeden veľmi dobrý kamarát. Tak dobrý, že sme si neraz spolu pekne zašukali.
"Je, čau," som prekvapený, "ja som ťa vôbec nevidel!"
„Bohvie na čo myslíš,“ pohotovo si ma doberá.
To ani nechci vedieť, na čo som celú cestu myslel, smejem sa v duchu.
"Ako sa máš, dlho sme sa nevideli?" pýtam sa a ideme spolu kúsok ďalej od zastávky, kde sa zastavujeme pri lavičke.
"Áno, máš pravdu, už dlho sme si nezašukali," reaguje Martin okamžite s úplnou úprimnosťou, "to by si mi tiež občas musel odpovedať na správy."
„Čo to melieš? Ja...?” som hneď v defenzíve.
"Mám ti to ukázať?" vyťahuje mobil, hľadá náš chat a strká mi displej pred nos.
Pekne sa pri tom na mňa z boku tlačí a porušuje intímnu zónu. Je tak prirodzene mužne agresívny, že to vo mne spúšťa túžobné vibrácie.
„Tu, áno! Tri mesiace späť - výhovorka, dva mesiace späť - výhovorka, šesť týždňov späť - no respond!” ide po mňe bez kúska súcitu.
Má ma tak prečítaného, že sa tam pri tej lavičke škerím na celý svet. Nemám mu na to čo povedať, je to všetko pravda. Zmierlivo ho poťapkám po chrbte a v duchu prosím, nech mi odpustí moju trúfalosť odolávať jeho ponukám na sexuálne vyvádzanie.
“Nechaj si chlácholenie na inokedy alebo vieš, čo?” v jeho pohľade sa zaleskne iskra nadržanosti, "Môžeš to hneď napraviť!"
"Ako teraz?" som na rozpakoch.
Akurát som sa parádne vystriekal a nemám náladu na ďalšie kolo, čo on nemôže tušiť.
„Jasné, naprav svoju pošramotenú povesť. Ideš domov nie?” strieľa do čierneho. Pozerá sa na mňa tak nadržane a rukou mi ľahko prejde po zadku.
Bije sa to vo mne. Je mi ale jasné, že nemám šancu ho odmietnuť. Keď ma tu tak odchytil.
"Ja som s tým ale nepočítal, nie som pripravený," pokúšam sa zúfalo o ďalšiu výhovorku, ale je mi okamžite jasné, že nemám šancu.
„Pripravíš sa, kým si u teba vypijem kávu,“ nepripúšťa vôbec žiadnu diskusiu. Áno, to je na ňom tak sexy.
Vyzlieka sa hneď v obývačke. Je stále v perfektnej forme, chlap na zožratie. Mieri k expressu a berie si zo skrinky kapsulu. Jednoducho ako doma. Prezerám si jeho nádherný zadok a je mi vlastne trochu ľúto, že sa na neho nemôžem pozerať častejšie.
"Ešte nie si v kúpeľni?" otáča sa ku mne a užíva si, ako ma dusí.
Hajzlík jeden! Veľmi dobre vie, ako to na mňa funguje. Nie som žiadny vymletý hlupáčik, ale s ním sa zakaždým zmením na poddajnú subinku.
Idem k nemu a bozkávame sa. Hladím mu jeho krásne polovičky a užívam si horúce bozky.
"Choď už, choď," odstrkuje ma, na dôkaz, že tu teraz velí on.
Čaká na mňa v spálni. Rozvaľený na chrbte, v úplnom pohodlí, honí si vtáka.
“No konečne,” neodpustí si, “ poď mi pekne pofajčiť.”
Poslušne idem. Ochutnávam mu žaluď a jazykom čarujem. Aspoň si to teda myslím. On rýchlo tvrdne a v nastávajúcej slasti jemne priráža.
„Toto mi chýbalo,“ vypadne z neho konečne niečo vľúdne.
Jeho vtáka milujem a dávam zo seba to najlepšie. Netrvá dlho, dvíha sa a otáča si ma zozadu. Špulím naňho dieru a teraz už sa celkom aj teším.
Počujem, ako otvára šuplík na nočnom stolíku, kde mám gumy a gél. Najskôr ma ľahko líže, ale potom vytlačí obsah tuby na moju rozpálenú, nebojím sa povedať, pičku, pretože teraz už nechcem nič iné, len aby ma ošukal do bezvedomia.
“Ehhh, hee heee, ehhh ” je bez ľútosti vo mne.
Užívam si ho v sebe, prehýbam sa v krížoch, zatiaľ čo on ma chytá ľahko pod krkom, za prvé aby potvrdil svoju dominanciu, a za druhé, aby sa mu lepšie prirážalo.
Mám ho v sebe a rozplývam sa ako cukrová vata. Dnes je to také silné a také intenzívne! Diera čvachtá blahom a každý jeho pohyb je neuveriteľná slasť. Až je mi to vlastne divné!
Otáčam sa trochu smerom k nočnému stolíku a márne hľadám roztrhnutý obal od kondómu.
Ahá tak preto! V tej chvíli sa vo mne všetko zviera, rozkoš je fuč a hlava víri zlými myšlienkami.
“Bez gumy nie!” skríknem nakoniec.
“Drž hubu!”
Čo?!! Oblieva ma teplo a v spánkoch mi zbesilo tepe. Je toto možné? Vidím chlapca v kabínke, jeho vydesené oči, ako som doňho pumpoval svoju štrnásťdňovú dávku semena a nemám silu čokoľvek teraz urobiť. Tomu sa hovorí karma v priamom prenose.
Martin ma zviera pod krkom a mrdá ako o život. Jeho prírazy mnou lomcujú, pripadám si bezmocný, bezbranný, len kus tela na uspokojenie svojho pána. Zrazu zisťujem, že ma to neskutočne rajcuje. Môj už tak tvrdý vták divne pulzuje a niekde pod guľami sa rodí doteraz neznámy pocit.
Poslušne držím hubu a zadok. A bez akéhokoľvek dotyku striekam pod seba. Vo vnútri sa zvíjam v orgazmickom besnení, zatiaľ čo navonok ani nepípnem, pretože je to tak intenzívne, že mi na to nezostáva sila. Pozerám sa pod seba, ako husto striekam na plachtu a nechápem, kde sa to berie.
Martin padá na môj chrbát, reve ako býk a pumpuje mi to do diery. Potom ho vyberá, vyhoní z neho posledné zvyšky rozkoše a odpadáva. Zvalí sa rovno na mňa, vďačne ma bozkáva na krku a hladí vo vlasoch.
„Teraz som na prepe. Ja som ti to nehovoril?” podáva si ma a nezabúda pridať ten jeho napoly ironický úsmev.
Komentáře